Nemať vyhranený postoj neznamená nemať názor

Autor: Marek Paulovič | 21.12.2013 o 8:21 | Karma článku: 4,02 | Prečítané:  480x

Už nejakú tú dobu viac so zdesením ako záujmom sledujem stále sa prehlbujúci konflikt v spoločnosti týkajúci sa pálčivých otázok akými sú správa Estrela, (ne)právo na potrat a tolerancia homosexuality. Slovné prestrelky sa nedajú prehliadnuť ani tu na blogoch a začínam mať pocit, ako keby sa každý len predbiehal v tom, kto bude mať fundovanejší názor či argument. Je mi z toho už tak povediac zle, ľudí akoby strhla vášeň a zabúdali na základné hodnoty, ktoré by ako nám kresťanom, tak i ateistom mali byť podobné a tými sú rešpekt a tolerancia. Ak by sme sa nimi riadili, naši biskupi by neprilievali olej do ohňa útočným listom pred Vianocami a ateisti by nechrlili jednu nadávku za druhou na adresu kresťanov, ktorí podľa nich žijú mysľou dakde v stredoveku.

Zdá sa však, že najviac sa ozývajú práve extrémisti, pre ktorých riešenie týchto otázok akoby predstavovalo životnú náplň. Ak odhliadneme od tých, ktorým sú tieto otázky ľahostajné (ako im je len dobre) nájdeme tu aj skupinku umiernených, ktorí síce všetko sledujú, ale odmietajú zaradiť sa do jedného alebo druhého tábora. Títo „umiernení“ o sebe až tak nedávajú vedieť a to nie pretože by boli zbabelí či nerozhodní a nevedeli si v tejto veci vytvoriť vlastný názor, ale skôr preto, že tieto problémy považujú za tak komplexné, že je pre nich nemysliteľné nájsť riešenie v podobe príkazov a zákazov, nariadení a vyhlášok, či dákej všeobecne platnej spoločenskej normy. Vedia totiž, že neexistuje argument, na ktorý by sa nenašiel pádny protiargument. Preto máme všetci dve možnosti: Buď sa postavíme na jednu stranu, začneme ignorovať objektívnu kritiku a postupne sa budeme „profilovať“ do stále extrémnejších názorov pod vplyvom rovnako zmýšlajúcich ľudí a navzájom si budeme čechrať ego, alebo si v tejto veci zachováme zdravý sedliacky rozum a pre oba tábory sa staneme ľuďmi bez mienky. Ja som si zvolil tú druhú, ťažšiu cestu, kde stále hľadám pravdu po svojom a nenechám si do toho od nikoho kecať. A tak sa zo mňa stáva kritik, ktorý sa s obľubou zastáva tej druhej strany, tej, čo čírou náhodou nie je prítomná, keď sa niekto snaží duchaplne prejavovať svoj vyhranený názor. Nie preto, že by som sa rád hádal, ale kvôli tomu, že ako idealista dúfam, že možno sa na túto problematiku skrz vzájomnú diskusiu pozrie aj z tej druhej stránky.

Umiernenosť ale nie je iba vecou zastávania sa určitého názoru, ale pohľadu na svet ako takého. Osobne nie som za spoločnosť riadenú kultom náboženstva, ktorý potiera osobnú slobodu a identitu, rovnako ako nie som za spoločnosť prehnane liberálnu, kde túto slobodu síce jednotlivec má, ale netuší čo s ňou a tak je pre neho tento zmätok v identite vlastne zdrojom jeho neslobody. Som tvrdo proti potratom, ale rozhodne nie som za ich zrušenie keď je matka pevne rozhodnutá, že dieťa nechce a nedá si to vyhovoriť. Desí ma pohľad na neustálu popularizáciu homosexuality, ktorá je akoby viac „cool“ než všetko ostatné, ale na druhej strane vôbec nesúhlasím s tvrdeniami, že homosexualita je choroba, z ktorej by sa mali ľudia liečiť. Všetky tieto bipolárne tvrdenia by som mohol rozvinúť do celého traktátu, ale nemyslím si, že to má zmysel, ešte by ma tu niekto vyhlásil za schizofrenika... Tí múdrejší pochopili aj z tohto, čo sa tu snažím povedať a ostatní sa môžu do mňa veselo pustiť, už som na to beztak zvyknutý.

Nájsť ten zlatý stred je ale problém, lebo každý ho má niekde inde. Preto by sa mali ľudia skôr sústrediť na to, kde sa ich názory spájajú a nie kde sa rozdeľujú, lebo riešenie sa dá hľadať jedine skrz porozumenie a nie skrz konflikt záujmov. Budeme prekvapení, na koľkých podstatných veciach sa dokážeme zhodnúť, keď naozaj chceme.

Týmto príspevkom nechcem nijako moralizovať, len by som rád poukázal na dve veci a síce, aby sme sa nenechali uniesť vlastnou pýchou v presadzovaní našej pravdy a naučili sa hľadieť na svet aj z inej perspektívy. V súvislosti s tým si tu dovolím prezentovať dve videá, ktoré túto podstatu krásne vystihujú.

1. Krutý ale veľmi poučný krátkometrážny film o tom, aké by to bolo, keby bola homosexualita „štandard“ a heterosexualita zdrojom posmechu. Človek sa ľahko vcíti do situácie druhého, keď mu ju niekto naservíruje skrz jeho vlastný pohľad na svet. Pozn.: kresťanský extrémizmus prezentovaný vo videu nie je žiadnou výnimkou. Niekde som dokonca čítal výzvy podporujúce homofóbiou na školách v USA.

 

http://www.youtube.com/watch?v=CnOJgDW0gPI&desktop_uri=%2Fwatch%3Fv%3DCnOJgDW0gPI&app=desktop

2. Inšpiratívna prednáška o extrémizme a vnímaní viery.

http://www.ted.com/talks/lesley_hazleton_the_doubt_essential_to_faith.html

 

P.S.: “We must look at the lens through which we see the world, as well as at the world we see, and that the lens itself shapes how we interpret the world.“ (Stephen R. Covey)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?