Byť živnostníkom sa oplatí

Autor: Marek Paulovič | 19.12.2016 o 17:21 | (upravené 20.12.2016 o 22:21) Karma článku: 4,14 | Prečítané:  989x

Na základe vlastnej skúsenosti o živnostníkoch, cenách za ich produkty a služby, kvalite a skutočných zárobkoch.

Predstavy vs. skutočnosť 

Poznáte to. Potrebujete si nechať spraviť novú kúpeľňu, vyčistiť komín, napísať PR článok, nafotiť svadbu alebo spraviť „zopár menších grafických úprav“ vo Vašom ponukovom katalógu alebo na firemnom webe. Necháte si spraviť ponuku a takmer Vám padne sánka z toho, čo si to tí ľudia len dokážu vypýtať za svoje služby. Po rozdýchaní prvotného šoku si spravíte rozsiahlu rešerš o adekvátnosti týchto cien, postupne prichádzate na to, že ceny za tieto služby sú viac-menej všade podobné. Ďalej musíte horko-ťažko prekusnúť fakt, že by ste práve niekomu vyplatili za hodinu jeho práce 3-4 násobok Vášho čistého hodinového príjmu. Napokon jedného dňa nadobro zmierite s realitou pre vlastný pokoj v duši a nájdete si iný pádny dôvod, ktorým budete naďalej zaťažovať Vašu myseľ. Nuž, ako sa vraví, remeslo má „zlaté dno“. Ako je tomu ale naozaj?  Na prvý pohľad sa zdá, že živnostník, alebo moderne štýlovo nazývaný „freelancer“, si žije svoj sen. Je sám sebe pánom, spraví si voľno, kedy sa mu len zachce a popri tom si ešte aj slušne zarobí. Žiadny otravný šéf, mizerný plat ani trápny príjem pár eur na hodinu.   Takto nejako som to kedysi videl aj ja. Bol som si vedomý aj tienistých stránok, ale pri mojej dobrodružnej povahe som ich nepovažoval za veľký problém. Vravel som si, že si na to aj tak zarobím a v konečnom dôsledku sa mi to nejako vyrovná.   Len tak pre verejnú osvetu uvediem zopár tienistých stránok života na voľnej nohe, medzi ktoré patria nasledujúce: 
  • Žiadna dovolenka platená zamestnávateľom – ak nejakú chcem, musím si na ňu zarobiť. Spravidla je to pri 20 dňoch dovolenky jeden mesačný plat, ktorý mi ako živnostníkovi nikto nedaruje. Potrebujem si teda popri mesačnom príjme za rok odložiť aj na jeden celý mesačný čistý plat na dovolenku. 
  • Žiadna preplatená PN-ka. Ale vlastne na čo by mi bola, keď je to len zopár drobných. Pri nedávnej rekonvalescencii po operácii a následnej chorobe takmer 4 týždne by som ale nepohrdol ani tými zopár drobnými. 
  • Bonusy, osobné ohodnotenie, preplatené nadčasy a pod.– čo si navyše nezarobím, to jednoducho nemám.  
  • Odvody – poisťovňu nezaujíma, či zarobíte alebo nie. Dôležité je, že každý mesiac poctivo platíte.  
  • Odvodové zaťaženie - na rozdiel od zamestnanca, ktorý frfle nad rozdielom jeho hrubého a čistého príjmu, si musí živnostník zrátať tzv. superhrubý príjem, čo je celková cena práce na trhu. Ten predstavuje odvodové zaťaženie až vo výške 48,4 % (približne 35 % platí zamestnávateľ za zamestnanca a 13,4 % zamestnanec) 
  • Poistenie v nezamestnanosti – dá sa doplatiť si, ale pri snahe platiť si čo najmenšie odvody sa na to väčšinou živnostník vykašle. Tým pádom ale nemôže v prípade nutnosti poberať podporu v nezamestnanosti. 
  • Neistota príjmu – pre každého umelca na voľnej nohe je celkom dobrodružstvo jeden mesiac zarobiť pekne, druhý trochu menej a popri tom aktívne stráviť/preflákať svoj voľný čas, keď sa zákazky až tak nehrnú. Pre začínajúceho živnostníka či nebodaj živiteľa rodiny to však až také vtipné a dobrodružné nie je. 
  • Neproduktívny čas – každý živnostník sa musí venovať okrem zarábania peňazí aj iným činnostiam, ktoré k tomu zarábaniu peňazí priamo alebo nepriamo vedú. Medzi takéto činnosti patrí zháňanie si nových klientov, papierovačky, písanie cenových ponúk, komunikácia s klientami, úradmi, vystavovanie faktúr a pod. Podľa štatistík tejto „produktívnej činnosti“ živnostník venuje až 30 % zo svojho pracovného času.  
  • (Ne)platenie faktúr, a vymožiteľnosť práva – k tomuto sa radšej ani nevyjadrujem, lebo by to bolo nadlho. 
 Samozrejme toto všetko sú pre živnostníkov dosť podstatné veci. Nalejme si ale čistého vína - všetkých ostatných ľudí vrátane ich klientov existenčné otázky živnostníka úprimne vôbec nezaujímajú. Pre nich je dôležitá konečná cena, ktorú musia zaplatiť. A tak sa začína divoký závod o to, kto z koho a najmä, za koľko.   

Arogancia a skúposť vz. nepochopenie náročnosti zákazky 

Bolo by veľmi jednoduché zaškatuľkovať ľudí, že myslia len na seba a snažia sa kúpiť produkt za čo najnižšiu cenu. Často je za tým omnoho viac. Bežný človek si popri svojom vlastnom zápase o prežitie už len ťažko dokáže predstaviť, čo skutočne zahŕňa daná služba. Taký svadobný fotograf musí mať kúpenú techniku za niekoľko tisíc eur a fotky ešte niekoľko dní upravovať, aby vyzerali aspoň ako-tak k svetu. Novinár alebo copywriter si musí spraviť rozsiahlu rešerš, kým vôbec napíše zopár riadkov a nevypotí text len tak z brucha pri rannej kávičke, ako je to teraz. Webdizajnér či grafik sa okrem čakania na svoju kreatívnu chvíľku musí ďaleko viac piplať s grafickými úpravami, než sme si vôbec ochotní pripustiť.   A práve tu dochádza k zlomovému bodu. Sú ľudia, ktorí svoju robotu chcú robiť kvalitne a dajú si na tom záležať. Potom nájdeme ale aj kopec tých, ktorí sa s tým toľko nebabrú a povedia si, že to spravia aj za nižšiu cenu. Nám ako klientom nevedomým skutočnej náročnosti zákazky však pred očami len behá supervýhodná cena a celé telo nám zaleje slastný pocit, ako sa nám skvele podarilo ušetriť. Skutočnosť je ale taká, že vo väčšine prípadov je cena priamo úmerná kvalite služieb – dostanete to, za čo ste si zaplatili. A vždy sa nájde niekto, kto Vám spraví lepšiu cenu.   

 

Osobný príklad aplikovateľný na každého živnostníka 

Študoval som prekladateľstvo a tlmočníctvo vo Viedni a na rozdiel od väčšiny mojich spolužiačok som sa rozhodol predsa len vstúpiť do neistých vôd mojej profesie. Väčšina absolventov (presnejšie absolventiek) sa totiž rozhodne normálne sa zamestnať a získané znalosti jazyka zúročiť vo firmách a korporáciách. Často nerobia to, čo študovali, ale za tú istotu im to stojí. Potom je zopár zanietených ľudí, ktorí sa len tak nenechajú odradiť a predsa to skúsia. Tak som sa aj ja po siedmych rokoch náročného štúdia (v Rakúsku trvá štúdium dlhšie ako na Slovensku) otvoril živnosť a pustil sa do toho, čo mi ide a čo ma baví.  Vo svojej profesii som sa aktívne činil už počas štúdia. Robil som veľa pro bono prekladov nie len na získanie praxe, ale aj preto, že som chcel pomôcť dobrej veci. Popri tom som si ale vždy vedel aj adekvátne vypýtať a presvedčiť ľudí, že im to za tú kvalitu stojí. Bolo mi jedno, keď ma odmietli. Na pivo som si vedel zarobiť aj inak. Mal som svoju hrdosť a radšej som si našiel brigádu, kde som po nociach upratoval nebytové priestory namiesto toho, aby som za ešte menšie peniaze robil prácu zo svojho odboru. Odmietal som si pre vidinu krátkodobého zárobku pod sebou píliť vlastný konár. Smola však spočíva v tom, že to tak zväčša ostatní nerobia. Radšej prijmú aj mizernú cenu za ich služby, než aby nezarobili nič.   Je to ako príbeh s lovením veľrýb, keď má krátkodobý cieľ vyššiu prioritu ako cieľ dlhodobý – lovci veľrýb boli na pokraji vykynoženia všetkých veľrýb v oceáne a ak by bol rybár na mori konfrontovaný so situáciou, že pred sebou rovno aj vidí poslednú veľrybu na záchranu populácie, radšej by ju aj tak ulovil, lebo by to tak či onak spravil niekto iný.  Podobne je to aj na prekladateľskom trhu. Celkom aj chápem, keď ľudia berú čo príde, lebo jednoducho musia. A tak sa tlačia ceny nadol. Je však tragické, ak tie ceny pre začínajúceho prekladateľa či tlmočníka majú predstavovať také minimum, ako zarobí človek so stredoškolským vzdelaním, ktorý pracoval a už zarábal celé tie roky, zatiaľ čo niekto iný poctivo študoval.   

Neznalosť pomerov  

Ak má prekladateľ svoju prácu robiť dobre, preloží za deň 6-8 normostrán, čo je v princípe okolo 1800 slov, resp. 12 600 znakov aj s medzerami. Takýto výkon vykazujú aj profesionálni prekladatelia v EÚ, ktorí aj napriek všetkým najmodernejším IT vymoženostiam nepracujú rýchlejšie. Samozrejme dá sa pracovať aj rýchlejšie, ale to už je na úkor kvality alebo fyzického či duševného zdravia. Treba totiž brať do úvahy, že prekladatelia strávia podstatnú časť svojho času vyhľadávaním výrazov, ktoré nie sú len tak ľahko dostupné v slovníkoch a porovnávaním týchto výrazov v oboch jazykoch v tematicky podobných textoch. Je to ako taká predohra, ktorá by mala trvať podstatne dlhšie ako samotný akt, ak teda chceme dosiahnuť želaný efekt. Potom si musia dať dostatočný časový odstup (najlepšie jeden deň), aby vedeli text posúdiť a vychytať všetky chyby. S prekladaním textu sa teda celkom pohrajú a nie je to taká brnkačka, ako sa na prvý pohľad môže zdať.  Podľa prieskumov SAPT (Slovenská asociácia prekladateľov a tlmočníkov) sa ceny za preklad jednej normostrany pohybujú vo väčšine prípadov okolo 16-20 €. To sa zdá byť pri vyššie spomínaných počtoch celkom slušné. Veď jednoduchá matematika: 17 € x 7 normostrán x 20 pracovných dní = 2040 € v hrubom. Z toho musíme odrátať samozrejme odvody. Zostane nám sotva 1000 €.   Hopľa, zabudli sme si ale našetriť na tú dovolenku vo výške celého mesačného platu, takže 1000 € x 12 : 13 = 920 € v čistom. To ešte stále znie fajn. Zabudli sme si ale započítať aj čas potrebný na udržiavanie živnosti – kontaktovanie nových zákazníkov, marketing, administratíva, komunikácia ... Takže spočítané a podčiarknuté:  1000 € - 30 % čo predstavuje neproduktívna časť pracovnej doby. Dostávame sa teda na 700 € v čistom. To všetko za predpokladu, že má prekladateľ naozaj dosť práce, čo teda vôbec nemusí byť pravda. S výdavkami na pracovnú činnosť (cena softvéru, notebook, internet, cestovné, sebavzdelávanie, kilá kávy a čokolády či iných podporných prostriedkov ...) radšej ani nerátajme.  Ale dobre, dajme tomu, že to vlastne nie je až také zlé. Situácia sa nám ale razantne obráti, ak si prekladateľ nevypýta tých spomínaných 16-20 € za normostranu, ale spraví to za 10 € a menej, ako by mu ponúkli niektoré agentúry. Pri rovnakých počtoch sa tak dostaneme na almužnu vo výške 455 € v čistom za predpokladu, že má naozaj vždy prácu a prísun nových prekladov, že nikdy neochorie a že poctivo maká. Podotýkam, že ide naozaj o almužnu za prácu s univerzitným vzdelaním, a to všetko za ideálnych podmienok, že má vždy dostatok práce.  

Kráľovstvo za almužnu, k tomu lietadlo, princeznú a ohnivého draka 

Alebo kvalitu. Za hore spomínané podmienky bude už len ťažko pracovať šikovný človek, ak teda naozaj nemá na výber. Potom sa stáva, že preklady pomerne dôležitých dokumentov skončia v rukách niekoho, kto nemá na to, aby ich preložil poriadne, alebo si niekto schopný nedá ani tú námahu, aby ich preložil poriadne. Mnohí si povedia, že „veď ja to predsa nepotrebujem mať preložené poriadne, stačí aby to bolo ako-tak“. Iste, ono to aj potom bude ako tak, len či to za to naozaj stojí. Často na nesprávnych prekladoch padajú celé firmy a spôsobená ujma na ich dobrom mene sa dá vyčísliť rádovo tisícnásobkami rozdielu ceny, ktorý by firma doplatila za kvalitný preklad.   Nehovorím teraz o úsmevných prekladoch, ktoré zákazníka zadávateľa prekladu neodradia od využívania jeho služieb. Mám na mysli skutočné faux-pas. Tie sa neraz stávajú, len sa o nich toľko nevie, aj keď sa už o nich veľa písalo.   Ak sa na nad tým ale čo i len chvíľku zamyslíme s patričným odstupom, každému z nás dopne, že firmy ignorujúce skutočné potreby kvalitných prekladov alebo lokalizácie ich produktov páchajú marketingové kamikadze. Je to ako vojsť do reštaurácie a v menu nájsť tisíc hrúbok. Skutočne by ste mali takú dôveru v samotný produkt, keby jeho prezentácia zlyhávala na triviálnostiach ako je správne naformulovaný text jedálneho lístka?  Podobné pocity by vás zrejme žiaľ zaliali aj pri výbere zamestnancov, ak by vám prišiel takýto životopis.

Pokojne sa smejte, no podobne vyznievame v zahraničí my. Alebo sa vžite do role lepšie zarábajúceho Slováka s dobrými znalosťami jazykov a dovolenkovým rozpočtom pár tisíc eur. Chcete si nájsť chutný penziónik na 2-týždňovú dovolenku v Zell am See. Vybrali by ste si tento penzión? 

 

 

Späť k živnostníkom 

Podobnú situáciu ako spomínam pri prekladoch a tlmočení môžete zažiť v prípade väčšiny služieb ponúkaných živnostníkmi na voľnej nohe. Buď si teda napríklad na nafotenie svadby najmete profíka, alebo zaplatíte pár eur bratovi spolužiačkinho frajera, ktorý si teraz kúpil novú zrkadlovku a „dobre fotí“. V tom druhom prípade ale musíte byť pripravený takmer na všetko.  

Samozrejme, aj medzi začínajúcimi nadšencami nájdete šikovných ľudí. Tí sa ale postupne naučia si za svoje služby vypýtať férovú plácu. Cenoví podliezači ale často nevedia ponúknuť kvalitu. Stojí Vám to ale skutočne za to len tak riskovať? 

 

Preto vyzývam k trochu väčšej ostražitosti a transparentnosti. Nepozerám sa len na seba, snažím sa citlivo vnímať aj potreby a ceny iných poskytovateľov služieb. Nesnažím sa tlačiť ceny nadol, lebo mňa samého by to urážalo. Radšej si teda službu nezaobstarám než by som mal niekoho zdierať. Živnostník si nezaslúži, aby s ním neustále niekto zjednával cenu a tlačil ho do úzkych.  

Váš zamestnávateľ s Vami napokon tiež nezjednáva Váš mesačný plat 2x do týždňa. 

Cieľom tohto článku nie je sťažovať sa, ale skôr všeobecne scitlivovať verejnosť k živnostníkom ako takým. Berte teda prosím pri objednávaní služieb ohľad aj na kvalitu. Tá sa totiž za nízku, až podzemnú cenu zabezpečiť nedá. Pretože potom fakt hlboko klesneme – nielen vo svojich požiadavkách a aj v tom, čo dostaneme. 

 

Záver na porovnanie 

Keďže si všetci radi všetko porovnávame, rád by som ponúkol nástroj, ktorým si každý bežne zamestnaný človek môže vypočítať cenu za jeho hodinovú mzdu, akú by si za rovnaký mesačný plat musel vypýtať ako živnostník. Netvrdím, že je absolútne presný (návrhy na vylepšenie rád uvítam), ale poskytuje aspoň približnú predstavu. Tiež nedokážem posúdiť, koľko čistého času je potrebné na dodanie nejakej služby mimo prekladov a tlmočenia. Ak by ste sa ale ako iní živnostníci chceli podeliť o svoje skúsenosti, vyplňte prosím nasledujúci dotazník a ja jeho výsledky pri dostatočnom počte respondentov rád zverejním. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súboj v koalícii Danko rozpútal a aj naň doplatil

Šéf SNS zváži odchod z politiky. Politológ hovorí, že predvídateľnosť jeho krokov sa stále znižuje.

KOMENTÁRE

Ficov perfektný deň a Dankova estráda ega

Novinári sa museli prehrabávať v úlomkoch Dankovho poníženia.

DOMOV

Reportér Týždňa: Videl som, ako Fico Danka prekvapil a rozčúlil

Magušin sa s Dankom rozprával počas Ficovej tlačovky.


Už ste čítali?